Rodinná história
Rodinná história
História spoločnosti Bizerba začína v búrlivom roku 1866. Nemecká vojna, z ktorej Prusko vychádza ako víťaz, si v strednej Európe vyžiada mnohé obete. V Severnej Amerike je konečne oznámený oficiálny koniec občianskej vojny. Fjodor Dostojevskij vydáva román Zločin a trest, vedec Alfred Nobel vynachádza dynamit a pod Atlantikom je položený prvý telegrafný kábel. V malom mestečku na okraji pohoria Schwäbische Alb sa tieto dejinné zmeny prejavujú len minimálne. Život v uliciach a uličkách Balingenu vo Württemberskom kráľovstve plynie pokojne. V zrubovom dome na dnešnej Wilhelm-Kraut-Stresse sa však stane niečo, čo sa zapíše do dejín nemeckého priemyslu: Na štíte na fasáde je napísané Bizer Waagenfabrik. Majster mechaník Andreas Bizer tu zriaďuje svoju dielňu. Zo spojenia mien Bizer a Balingen vznikne o 70 rokov neskôr názov spoločnosti, ktorá sa stane popredným svetovým dodávateľom vážiacej techniky: Takto sa zrodil podnik Bizerba.
Andreas Bizer
V roku 1906 sa mení meno podnikateľskej rodiny. Andreas Bizer predáva firmu svojmu zaťovi Wilhelmovi Krautovi, ktorý sa spolu so svojím synom následne stáva majstrom remesla: Počas prvej svetovej vojny a hospodárskej krízy vybudovali zo spoločnosti Bizerba do konca 20. rokov 20. storočia úspešnú spoločnosť s 800 zamestnancami. Pre Krauta sú inovácie súčasťou filozofie jeho spoločnosti od samého počiatku. Skonštruoval napríklad nový typ stolovej decimálnej váhy s presúvacím závažím, na ktorej sa mu podarilo previesť do stolového formátu mostnú váhu bežne používanú pre veľké bremená. Tento nápad mali už aj iní konštruktéri, ale neuspeli s jeho praktickou realizáciou. Vyrábali aj stolovú váhu s posuvným závažím, ktoré boli súčasťou váhy, takže sa odlievané liatinové závažia stalo zbytočnými. K jednej fotografii sa viaže anekdota Wilhelma Krauta staršieho. Ide o starú, prirodzene čiernobielu, fotografiu, ktorú stále nosí pri sebe, väčšinou vo vnútornom vrecku svojho saka. Fotografia zachycuje zamestnancov dielne jeho svokra „Mechanische Werkstätten A. Bizer“ v Balingene a pochádza z posledných rokov 19. storočia. Zamestnanci ešte vyrábajú váhy úplne ručne, bez akýchkoľvek strojov. Kraut senior nenosí túto fotografiu zo sentimentálnych dôvodov. Rád ju ukazuje, aby sebe aj ostatným pripomenul, ako rýchlo postupuje technický pokrok. I v tejto ranej fáze prešla jeho mladá spoločnosť veľkými zmenami. Je to moderná spoločnosť, ktorá sa riadi zásadami spoločnosti Ford, ktorá v USA vyrába priemyselný tovar. Racionálne, efektívne, ale napriek tomu vo vysokej akosti. Metóda, ktorá bola vo svojich časoch prielomová a položila základ neskoršieho úspechu.
Wilhelm Kraut senior
Od Weimarskej republiky cez chaos druhej svetovej vojny až po hospodársky zázrak a vedúce postavenie na trhu: Wilhelm Kraut mladší sa o úspech spoločnosti Bizerba zaslúžil ako nikto iný. Celý svoj život sa venoval spoločnosti. A zásady jeho konania platia aj dnes. V období, ktoré sa do bilancie zapísalo ako „zlaté roky“, spoločnosť zasiahla zlá správa: Wilhelm Kraut senior v roku 1923 ťažko ochorel. Jeho syn Wilhelm Kraut mladší nastupuje do vedenia spoločnosti. V tom čase mal iba 17 rokov. Wilhelm Kraut senior sa pre chorobu stiahol. Ako podnikateľ zo starej školy sa však nestiahol úplne. Až do päťdesiatych rokov minulého storočia využíval svoje kontakty v zahraničí a budoval medzinárodnú pozíciu spoločnosti Bizerba. Stratégia spoločnosti bola jasná: Nemecko, ktorého hospodárstvo trpelo následkami prvej svetovej vojny, nie bolo dostatočným trhom. Otec a syn nechceli byť závislí od stavu miestnej ekonomiky a rozšírili svoje aktivity do Švajčiarska (tradičná krajina, s ktorou firmy z Württemberska rady obchodovali) a Talianska. Sklonné váhy z Balingenu si čoskoro získali v oboch krajinách vynikajúcu povesť. Dopyt je taký veľký, že vedenie stálo pred ťažkou otázkou: Kde je možné rýchlo nájsť dostatok kvalifikovaných pracovníkov, aby se uspokojili potreby zákazníkov? Hoci spoločnosť plánovala dopredu a najímala vojnových navrátilcov, dopyt bol príliš veľký. V krátkodobom horizonte nie bolo možné vyriešiť nedostatok zamestnancov, a preto žuadal úrady o výnimku, aby bolo možné predľžiť pracovný čas. Vo 20. rokoch minulého storočia predstavoval týždenný pracovný čas v závode v Balingene 65 hodín. Zamestnanci tak oficiálne pracovali o 17 hodín dlhšie než zamestnanci vo zvyšku krajiny. Bol to zároveň prvý príklad toho, ako sa vo firme so silným spoločným nasadením zvládajú špeciálne výzvy. Lojalita, s ktorou boli zamestnanci po skončení vojny prijatí, sa teraz vypláca.
Wilhelm Kraut junior
"Ak nehoríš sám, nemôžeš zapáliť ostatných." Günterom preberá vedenie spoločnosti štvrtá generácia: Systematicky riadi internacionalizáciu spoločnosti Bizerba a rozširuje sortiment výrobkov. Pod jeho vedením je nastavený smer nutného prechodu od mechanického k elektronickému váženiu a sú položené základy pre sieťové riešenia. Až do svojej predčasnej smrti úspešne riadil spoločnosť Bizerba v neustále sa meniacom trhovom prostredí. Podnikatelia musia mať veľa talentov. Mali by mať zmysel pre obchod, ale nemali by ho uprednostňovať pred svojou víziou. Musia byť kreatívni, ale zároveň organizovaní a disciplinovaní. Ich zvláštnou úlohou je viesť a strhnúť ľudí, pretože bez plného nasadenia mnohých jednotlivcov nie je možné dosiahnuť spoločný cieľ. Podnikateľ Günter Kraut tieto schopnosti mal. I dlhé roky po jeho ére zamestnanci euforicky rozprávali o tom, ako ich dokázal nadchnúť. Mal dar zapojiť zamestnancov do spoločných cieľov a motivovať ich na ich dosiahnutie. Je príkladom vášne pre svoju spoločnosť. Pravdepodobne najväčším zásahom do histórie spoločnosti v posledných desaťročiach je náhla smrť Güntera Krauta. Športovo založený podnikateľ, agilný, dynamický a očarujúci, umiera v lete roku 1995 pri hraní tenisu. Iba tri roky po tom, čo sa zamestnanci spoločnosti Bizerba museli rozlúčiť s patriarchom spoločnosti Wilhelmom Krautom mladším, ktorý zomrel vo veku 86 rokov, sa spoločnosť náhle ocitla bez šéfa a osobnosti, ktorá ju identifikuje. Jeho odchod vyvolal v spoločnosti otras, navyše v náročnom ekonomickom období. Šíri sa neistota, kolujú fámy. Bude Bizerba predaná medzinárodnému koncernu? Budú časti spoločnosti predané jednotlivo konkurentom? Blíži sa koniec tradície? Rodina Güntera Krauta sa v týchto ťažkých týždňoch a mesiacoch ešte viac zomkla. Najjednoduchšie by bolo predať akcie a ukončiť tým rodinnú tradíciu po 129 rokoch. Rodina sa však spoločne rozhodla pre náročnú cestu. Frigga Krautová a jej tri deti sa rozhodujú ponechať svoj majetok v spoločnosti, čo predstavuje značné riziko. Ostatní členovia rodiny sú vyplatení a základný kapitál sa získava od externých poskytovateľov. Všetko ide ďalej. Deti Güntera a Friggy Krautovcov sú v tejto chvíli príliš mladé na to, aby prevzali kormidlo, všetky tri ešte študujú. Prvýkrát v histórii spoločnosti Bizerba sa preto tejto práce ujímajú externí manažéri.
Günter Kraut
Od roku 1906 (Wilhelm Kraut senior) do roku 1995 (nečakaná smrť Güntera Krauta) stál v čele spoločnosti Bizerba vždy niektorý z členov rodiny Krautovcov. Teraz, v roku 2011, teda 16 rokov po úmrtí Güntera Krauta, sa kruh uzatvára: Andreas Wilhelm Kraut sa stáva generálnym riaditeľom ako zástupca piatej generácie, tradícia pokračuje a spoločnosť od tejto chvíle nesie jeho rukopis. Mottom je rast a globalizácia. Inovatívna aplikácia a dôsledná snaha o otvorené systémy sú charakteristickými znakmi Bizerba Open World. Okrem toho rodina na začiatku roku 2016 oznámila, že všetky akcie spoločnosti sú teraz opäť v rodinnom vlastníctve. Po úmrtí Güntera Krauta sa do firmy zapojili externí investori, aby bolo možné vyplatiť ostatných členov rodiny. V roku veľkého výročia je teda Bizerba opäť stopercentne vo vlastníctve rodiny Krautovcov. Keď môj otec nečakane zomrel, cítil som vnútorný záväzok pokračovať v jeho odkaze. Stál som pri jeho hrobe spolu s takmer dvoma tisícmi smútočných hostí a myslel som si: Dedko a ty ste nepracovali tak tvrdo pre nič za nič. Vedel som, že náš rodinný podnik Bizerba bude existovať aj naďalej. Spoločnosť nepredáme, nepôjdeme ľahkou cestou a nenecháme ju rozpredať. Pre mňa to bolo jasné – chcem pokračovať v práci predchádzajúcich štyroch generácií. Je možné to nazvať zodpovednosťou za našich zamestnancov, ale aj za oblasť a okres Zollernalb, kde sme jedným z najvýznamnejších zamestnávateľov. Spoločnosť dala veľa mojej rodine aj mne, a preto som cítil, že je na čase jej to vrátiť. Občas sa ma niekto s údivom pýta, prečo si ako šéf firmy robím čas aj na údajne malých zákazníkov. Musím povedať, že: Som rovnako šťastný, keď predám dve váhy novému zákazníkovi, ako keď uzavriem miliónový obchod s veľkým klientom. Záleží mi na každom jednotlivom zákazníkovi. Toto nadšenie je dôležité. Chceme byť na vrchole a táto vnútorná túžba je na to nutná.
Andreas Wilhelm Kraut
